Prinášame dlho očakávaný rozhovor s ďalším naším sprievodcom, tentokrát s Tiborom Dokupilom, ktorý si získal sympatie mnohých klientov CK. Ako sa hovorí, všetko, čo sa v živote deje nie je náhoda a ani stretnutie s Tiborom nebolo náhodné. Odporučila nám ho jedna bývala sprievodkyňa ako náhradného sprievodcu za ňu, pretože ochorela a nemohla odsprevádzať zájazd. Najprv sme sa trošku obávali, zveriť do rúk klientov sprievodcovi, ktorého sme predtým nepoznali, ale nakoniec to bolo to najlepšie, čo sme mohli urobiť. A tu to všetko začalo. Naša spolupráca bola z roka na rok intenzívnejšia, prešli sme si všetkým možným a asi aj nemožným a Tibor patrí medzi našich top sprievodcov. Mnohí klienti vyhľadávajú zájazdy vyslovene len s ním a vďaka jeho spoľahlivosti, vedomostiam, výborným organizačným schopnostiam, precíznosti je s ním radosť spolupracovať. Poďme ho teda trošku vyspovedať:)

Ahoj Tibor, ak by si si mal vybrať, čo uprednostníš ? Mesto, pláž alebo hory ?
Mám rád krásnu čistú a zdravú prírodu a tiež mám rád záhradnú architektúru a rôzne stavebné skvosty. V závislosti od ročného obdobia sa veľmi rád pohybujem v horách, vychutnávam si nádherné ďaleké výhľady a zároveň sa veľmi rád túlam v úzkych uličkách historických mestečiek alebo multikulturálneho ruchu veľkomiest.

Cestuješ radšej autobusom alebo lietadlom ?
Ja sa nikam neponáhľam a preto uprednostňujem cestu autobusom, z ktorého mám perfektný výhľad do okolitej prírody a môžem sa kochať ako vo filme. Lietal som aj lietadlom, ale po jednej mojej nepríjemnej ceste som sa lietania dobrovoľne vzdal a zatiaľ neľutujem, ale počkám si na priamu autobusovú linku do New Yorku :)

Čo Ťa priviedlo k práci sprievodcu ?
Cestovanie bolo pre mňa vždy lákavé, aj v čase neslobody, keď to bolo štátnym systémom regulované a obmedzované len na spriatelené štáty. Po maturite som začal počas letnej aktivity spolupracovať s jednou veľkou česko-slovenskou firmou, ktorá organizovala letné tábory v NDR pri Baltickom mori pre deti svojich zamestnancov a to bol vlastne taký základ mojich budúcich ciest do sveta. V roku 1980 som opäť využil služby jednej CK a bol som na dovolenke na ostrove Hvar. No a v deň nášho odchodu domov sme v Splite okolo obeda zistili, že naša sprievodkyňa emigrovala a my sme zostali stáť v Splite pri lodi aj s kuframi a pasom v ruke, bez peňazí. Nakoľko som už ale bol v Splite pred rokom a vedel som, že ako funguje návrat turistov domov, tak sme sa v skupine dohodli, že budem po ceste domov všade na hraniciach fungovať ako sprievodca skupiny. Ešte sme si museli nájsť autobus, ktorý ráno doviezol skupinu pre naše pobytové miesto. To sa nám podarilo a tak som  doviedol domov celú skupinu. Táto moja skúsenosť ma motivovala k tomu, že som nasledujúci rok absolvoval sprievodcovský kurz a začal som robiť sprievodcu, ale len počas riadnej dovolenky a náhradného voľna. V decembri 1989 som po otvorení hraníc a páde železnej opony začal cestovať aj do krajín, ktoré boli pre väčšinu česko-slovenských občanov tabu. Nadšene sme behali po Viedni a nestíhali sme vnímať tie všetky zážitky a plné obchody do tej doby zakázaného kapitalistického sveta. Dnes to všetko už nie je skoro ani pravda, stačí mať svoj občiansky preukaz a samozrejme aj nejaké peniaze a prakticky si zájdeme kam len chceme.

Štyri zájazdy, ktoré sprevádzaš úplne najradšej ?
Mojou srdcovkou je hlavné mesto kultúry Salzburg a okolie, ale vždy sa poteším, ak mám možnosť ísť do Bavorska pozrieť si zámky bavorského kráľa Ľudovíta II. aj s prekrásnou šťavnatou zelenou prírodou s alpskými končiarmi a nezabudnuteľnou pivnou kultúrou. 

Povolaním som vlastne záhradník, tak nesmiem zabudnúť na mekku záhradníctva na Holandsko, ktoré ma uchvátilo ešte počas moje aktívnej záhradníckej činnosti. Záhradnícka výstava v Keukenhof je pre mňa zdrojom životnej energie, ktorá každému oblaží dušu a zmysly. Amsterdam ma zase uchvacuje svojou multikultúrnou a tolerantnou atmosférou, pohostinnosťou, úsmevmi a pohodovosťou obyvateľov na každom kroku. A práve preto stále neviem zistiť, že prečo sú našinci takí zahľadení do seba akoby smutní či naštvaní, ufrflaní, nedočkaví a nevedia sa tešiť ani z toho, že je krásny deň, aj keď len trochu popŕcha. Veľmi rád jazdím aj do srdca Európy do Štrasburgu a Alsaska. Je to nádherný kraj, kde je množstvo historických a romantických mestečiek s vynikajúcim jedlom a skvostným vínom, množstvom bocianov a záľahou pestrofarebných kvetov. 

Nesmiem zabudnúť aj na Švajčiarsko, kde je všetko také akurátne, kde všetko funguje podľa švajčiarskej precíznosti a dochvíľnosti, kde je všetko upravené a pritom čisté, útulné mestečká a majestátne Alpy.

Voňavé stráne s pasúcimi sa kravičkami a blankytne modrými jazerami s čírou pitnou vodou... raj na zemi, ktorý bol V.M. sľubovaný aj nám... ale zatiaľ nič.
Nuž, musíme ešte dlho a tvrdo popracovať a naučiť sa presnosti a dochvíľnosti, bez toho to ináč nejde.

Čo  Ťa motivuje na sprevádzaní ?
Na každú cestu sa dôkladne pripravujem, aby som mohol všetkým sprostredkovať to naj z každej lokality a pridávam moje vlastné zážitky a postrehy. Snažím sa byť dobrým hostiteľom na ceste a návšteve každého navštíveného miesta. Vždy ma veľmi poteší, že úsilie ktoré vynaložím, nájde pozorného a vďačného diváka alebo konzumenta.

Čo je pre Teba na práci sprievodcu najnáročnejšie ?
Práca s ľuďmi je veľmi náročná a zodpovedná. Každý človek je jedinečná osobnosť aj so svojimi kladmi a tiež zápormi, preto je potrebné každého si vypočuť, dôležitá je vzájomná spolupráca a hlavne množstvo tolerancie. Veľmi náročné je preto byť pripravený všetkým poskytnúť rovnaký komfort spojený s cestovaním a poznávaním a pritom zohľadňovať všetky osobnostné rozdielnosti klientov. Často s rôznymi názormi a pohľadmi na tú istú vec.

Čím Ťa klienti na zájazde najviac potešia ?
Veľmi sa teším z toho, ak je klient spokojný a príde osobne vyjadriť svoju spokojnosť aj s poďakovaním. Vtedy mám dobrý pocit, že to, čo som sa snažil robiť, som urobil dobre a že som im odovzdal aj niečo zo seba. 

Často sa mi stáva, že ma oslovujú aj bývalí klienti s tým, že sme boli spolu tam a tam a že boli spokojní a tešia sa z toho, že opäť budeme spolu niekam cestovať. Vždy ma ale veľmi mrzí to, ak pri vystupovaní v cieľovej stanici niektorí cestujúci schmatnú svoj kufor a nezúčastnene a bez pozdravu sa odhrnú preč. Akoby vôbec nemali s nami nič a ani neboli s nami na výlete.

Prezradíš nám Tvoje obľúbené jedlá v zahraničí ? 
Jeme preto aby sme žili, nežijeme preto aby sme jedli. A toho sa držím, ale počas ciest veľmi rád ochutnám niečo typické z toho-ktorého regiónu. Pravda sú aj také jedlá, ktoré nemusím - morské plody aj s tými smutnými očičkami. Je ale aj také jedlo, ktoré si dám, ale len v Rakúsku - Wiener Schnitzel so zemiakovým šalátom. Taký echt "schnitzel" neurobia nikde inde. Dal som si ho aj v Alsasku, ale to som nemal urobiť. Zaujímavé ale je, že v Salzburgu a okolí vám Wiener Schnitzel podajú s varenými omaslovanými zemiakmi s petržlenovou vňaťou a troškou brusnicovej marmelády a oblohou.

Na východe krajiny (východne cca od Mondsee) a tiež napríklad vo Viedni vám podajú "schnitzel" len so zemiakovým šalátom na kyselo a nikdy vám nedajú varené zemiaky a tie brusnice alebo kečup. Darmo, rakúska klasika. No a potom echt Apfelstrudel (ešte vlažný ako od maminky ) aj s vanilkovým krémom a šľahačkou, aký si dám vždy v Hallstatte aj s viacerými klientmi a oni mi určite dajú za pravdu. V Bavorsku si zase dám echtovnú Weisswurst s praclíkom a špeciálnou sladkastou horčicou a k tomu pollitrák bavorského pivečka s čapicou peny. No nedaj si :) Milujem aj wachauské Marillenknödel (marhuľové knedle) obalené jemnou strúhankou opečenou na masle.

Keď ideme na makové slávnosti do Armschlagu, tak si dám neskutočnú dobrotu - makové šúľance s množstvom domáceho maku opečeného na množstve masla s kvapkou rumu. Pri stánku, kde to ponúkajú, sa stojí dlhočizná fronta, ale stojí to za to. Aby som uzatvoril moje kulinárske okienko nesmiem zabudnúť na českú klasiku a to vepřo-knedlo-zelo a plzeň. Ale už dosť, narobil som chute ? Aj toto je cestovanie a potešenie tela a ducha. Ak sa stretneme niekde na zájazde s CK PRIMA TRAVEL, dám vám dobré tipy ! Teším sa.

Čo všetko pre Teba znamená cestovanie ? 
Cestovanie ponúka zmenu miesta, útek od každodenných starostí, ponúka nové poznatky a zážitky, nové kontakty a zoznámenia sa, nové radosti, no a sprievodca je tu na to, aby pomohol  každému nájsť a spoznať to, čo hľadal a našiel v ponuke našej CK. Každý človek má svoje sny a želania, svoje predstavy a očakávania, tiež svoje šťastné a zlé dni a bolesti tela či duše. Veľakrát som svedkom toho, že som bol pri tom, že sa niekomu práve splnil jeho životný sen, že chcel niekam ísť, či odviesť sa na kolotoči, alebo, že prekonal fóbiu z výšky a spolu za mojej pomoci sme vyšli na Marienbrücke v Bavorsku. Mnohí sa mi zveria s rôznymi radosťami, ale aj s nešťastiami a razom som sa stal akýmsi ich spovedníkom a ak viem a môžem, veľmi rád pomôžem. Práve táto dôvera ma veľmi posilňuje.

A na záver prezraď zopár otázok od klientov, prípadne príhod, ktoré Ťa rozosmiali.
Za ten dlhý čas ako sprievodca a spoločník na cestách som zažil množstvo rôznych situácií - veselých, humorných, ale aj prekvapujúcich a šokujúcich. Dnešná moderná doba mobilov a tabletov prináša tiež aj negatívne situácie, keď napríklad pri príchode do hotela klienti zistia, že tam nemajú free internet, alebo nemajú žiaden. Tak to je vtedy horšie ako koniec sveta. Ľudia už zabudli spolu rozprávať a radšej chatujú, SMS-kujú alebo skypujú. Ja osobne som rád, že mám dva dni pokoj od internetu. Počas cesty hľadia do mobilu, či tabletu a nesledujú nič. Počas zájazdu do bavorských zámkov sme dopoludnia absolvovali návštevu zámku Herrenchiemsee (na ostrove, kam sa dá prísť len loďou), potom sme absolvovali 2-hodinovú cestu busom do Linderhofu, kde sme čakali pred budovou zámku na náš vstup. Vtedy ma oslovila jedna slečna, že kedy budeme v Linderhofe. Bol som prekvapený a tak som jej odpovedal, že stojíme pred Linderhofom. Zostala prekvapená a spýtala sa ma, že kedy budeme na Herrenisel. A tu som jej povedal, ale veď tam sme boli dopoludnia. Ona vôbec nevedela, že kde je a kde sme už boli a stále len ťukala do mobilu. Žiaľ, aj to je realita. Zažil som pred mnohými rokmi aj jednu veľmi tragikomickú situáciu v hoteli v Nemecku. Ráno sme mali pripravené raňajky v jedálni na prízemí hotela, schádzal som po schodoch aj s niekoľkými mojimi klientmi a vtedy ma oslovila slečna z recepcie ohľadom nejakého potvrdenia. Tak som zostal stáť v recepcii a moji klienti vošli do jedálne. Za malú chvíľku som počul, ako mi niekto z mojej skupiny za mojim chrbtom povedal príkazovú vetu: "Pán vedúci povedzte im, aby nám tam dali stoličky !" Nerozumel som obsahu vety, ale pretlmočil som slečne na recepcii túto požiadavku a nasledoval dlhý nechápavý pohľad recepčnej, ktorá vyšla spoza recepcie a spolu so mnou sme zostali stáť v nemom úžase vo vchodových dverách jedálne. Nikdy nezabudnem na ten pohľad a tú hanbu. Najradšej by som v tom čase ani neexistoval. Moji klienti však už ten nedostatok vyriešili a tie chýbajúce stoličky si pridali ku švédskemu stolu a jedli tam priamo z tých nachystaných mís. Ja som nebol schopný vtedy zo seba vydať ani slovo, onemel som aj s recepčnou. Žiaľ, ešte aj dnes sa vyskytujú nedostatky pri stolovaní formou švédskeho stola, kedy si ešte stále niektorí ľudia formu švédskeho stola zamieňajú s nenajedenosťou a nutnosťou robenia si balíčkov na cestu, hoci je to neprípustné a neslušné. Celkom na záver by som ešte spomenul jednu veľmi veselú a nešťastnú príhodu. Jedna slečna v Prátri zatúžila po jazde na náročnejšom kolotoči. Pred odchodom domov som čakal pri buse a vtedy prichádzali dve podopierajúce sa dievčatá a bolo mi povedané, že mali nehodu, pretože jedna bola schúlená a zababušená vo vetrovke. Po chvíli mi bolo povedané, že ešte jedna osoba chýba, lebo si v Prátri skúša oblečenie. To ma prekvapilo, lebo neviem, že by sa tam predávalo oblečenie. Nakoniec prišla a niesla igelitovú tašku s niečim čiernym. Po príchode do cieľovej stanice vystupovala aj tá slečna, ktorá mala tú nehodu a vtedy sa všetko vysvetlilo. Ona totiž bola oblečená v čiernom kostýme Scream až po zem aj s tou maskou a strašne sa smiali, lebo ona nevedela ako doma manželovi vysvetlí, že prečo prišla domov nahá len v maske. Bola totiž na kolotoči, ktorý jej žalúdok nezvádol a musela sa prezliecť. No bol to zážitok. Stále sa snažím ničomu už nečudovať, ale práca sprievodcu mi to nedovoľuje a vždy prinesie niečo na počudovanie.