Mám pre Vás exkluzívnu pozvánku do histórie jedného z najkrajších zámkov nielen v Európe. Inšpiroval toľko iných architektov, ktorí sa snažili vtisnúť do svojich stavieb aspoň maličký kúsok z originálu, že je nemysliteľné, aby sa zámok niekomu nepáčil. Od roku 1979 sa plným právom hrdí titulom pamiatky Svetového dedičstva Unesco spolu so záhradami „à la française“.

Už z diaľky neprehliadnuteľný lesk pozlátených špičiek na vstupnej bráne, vrátane oplotenia spolu s výrazne horizontálnou stavbou v barokovom slohu, pyšne víta svojich návštevníkov s rovnakou veľkoleposťou ako tomu bolo aj v minulosti, keď zámok ohuroval vzácne návštevy z radov európskych panovníkov.

Ľudovít XIV. si toho bol plne vedomý a neustále tak posilňoval svoju absolutistickú monarchiu a hlavne svoje vlastné ego. Historické pramene sa o ňom vyjadrujú ako o človeku, ktorý sám seba zbožňoval, on ako Slnko – stred vesmíru, okolo ktorého sa točí všetko a hlavne všetci.

Výmeny za libry
Bol raz jeden kráľ čo troch synov mal... takto by to bolo v rozprávke, no tak to nebolo. Bola raz jedna dedinka s názvom Versailles, plná močiarov a hustých lesov, kde žilo množstvo divej zveri. Jeden tzv. seigneur (pán) Martial de Loménie, jeden z členov „Cour de France“ (spoločenstvo vysoko postavených ľudí v blízkosti kráľa Karola IX.) v roku 1561 získal pôdu a malé sídlo vo Versailles. Bol sekretárom kráľa v „Grande chancellerie“(Veľkej kancelárii) a jedným z poradcov kráľa v „Conseil du Roi“(Kráľovská rada). Keď sa v roku 1571 pripojil k mladému kráľovi Henrichovi IV. a jeho kráľovskej rodine, privlastnil si to, čo nemal a dostal sa do väzenia. Tam ho poctil svojou neobvyklou návštevou Albert de Gondi, prezývaný maršál Retz. Martial de Loménie mu pod hrozbou podpísal zmluvu na Versailles v jeho profit za 35 000 libier. Ekvivalent 1000 libier sa odhaduje na sumu okolo 75 000 EUR.
Neskôr v roku 1623 arcibiskup Jean François de Gondi (ďalší vlastník z rodiny Gondi) zeme a panstvo prenechal za 66 000 libier francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIII. V tom čase sa na pozemku nachádzal len veterný mlyn, ktorý kráľ prikúpil o rok neskôr. Prvá stavba z tehál a kameňa bola 35 m dlhá a 4,85 m široká, súčasťou boli vtedy 2 hektáre záhrady. Vzhľad záhrady bol zverený do rúk Jacques Boyceau, majstrom stavby bol Nicolas Huaut. Ľudovít XIII. sa osobne podieľal na plánoch prvej stavby poľovníckeho zámočka. Kráľ prikúpil ďalší pozemok. Apartmán kráľa pozostával z malej galérie, štyroch izieb s tapisériami, obývačka sa nachádzala v centre stavby tam, kde je dnes „zlatá izba“ kráľa Slnko, Ľudovíta XIV., syna Ľudovíta XIII.
Prvýkrát sa Ľudovít XIV. ocitol vo Versailles v roku 1641 spolu so svojím bratom, aby sa vyhli vírusovej epidémii. Až o 10 rokov neskôr znova navštívil Versailles kvôli poľovačke a potom sa tam párkrát objavil s rovnakým zámerom. Versailles ho však nezaujal, v tom čase sa rád chodil zabávať na poľovačky hlavne do lesov okolo zámku vo Vincennes. 25. októbra 1660, 4 mesiace po svojom sobáši s Máriou Teréziou, sa sem prišiel zabaviť na ďalšiu poľovačku. Vtedy kráľ naplno prejavil a manifestoval svoj záujem o zámok a jeho okolie. Na jeho príkaz sa začal upravovať terén, ovocný sad a do začiatku roka 1661 prebehli zememeračské práce. Najal si maliara a architekta Charlesa Errarda, aby sa postaral o výzdobu kráľovských apartmánov. Niektoré historické pramene uvádzajú trojicu zo zámku Vaux-le-Vicomte – architekta Louis Le Veau, záhradného architekta André Le Nôtre a maliara Charles Le Bruna, no v skutočnosti kráľ využil aj talenty Nicolas Fouqueta, majiteľa zámku Vaux-le-Vicomte.

Tento zámok je považovaný za akéhosi „predskokana“ versaillského zámku. Medzi rokmi 1661 až 1664 bol kráľ vystavený ohromnej kritike teritória, ktoré vraj bolo miesto „neúrodné, smutné, bez výhľadu, bez stromov, bez vody, bez zeme, pretože všetko je len hýbajúci sa piesok a močarisko“. V ďalšom obviňujúcom liste ministra Colberta sa píše, že „vďaka oslavám a zábave vo Versailles je Louvre zanedbávaný a nezaslúži si to, lebo je najúžasnejším zámkom na svete a najdôstojnejším miestom Nášho majestátu“. Kráľa od budovania zámku vo Versailles odhovárali. Ten sa však do miesta príliš zahľadel, možno aj zaľúbil. A možno to bolo aj jeho povahou a odhodlaním. Iba ak by za tým bola jeho mladá žena, Mária Terézia.

Z poľovníckeho zámku kráľovská rezidencia
V roku 1664 pozval Ľudovít svoju kúriu na pompéznu oslavu na počesť svojej matky Anny Habsburskej, svojej manželky Márie Terézie a svojej „ oficiálnej učiteľky“ a favoritky Louise de la Vallière. V rokoch 1664 až 1668 nie je dostatok miesta na nocľah pre všetky kurtizány, preto kráľ poveril architekta Louis Le Veau rozšírením zámku, ktorý v severnej časti vybuduje apartmány pre kráľa a v južnej časti kráľovnine apartmány. Na pozvanie od Colberta pokračuje v prácach architekt Francois d´Orbay. V záhradách sa buduje Bassin d’eau des Suisses, kde sa konali ohňostroje a Bassin de Neptune, Orangerie s citrusovníkmi.

Machine de Marly, obrovská pumpa hydraulickým systémom privádzala vodu do zámku v Marly a do záhrad vo Versailles. Neskôr pod taktovkou ďalšieho architekta Jules Hardouin Mansarta zámok začína nadobúdať väčšie rozmery, rapídne sa rozširuje, v roku 1680 vznikne uzatvorením prednej terasy Zrkadlová sála na prvom poschodí a kráľova „červená spálňa“ sa zo severnej časti presunie do centrálnej časti na prvé poschodie a stáva sa „zlatou“.

Maliar a dekoratér Charles Le Brun dohliadal na výzdobu a dekorácie. V zámku postupne pribúdali ďalšie priestory, Kráľovská kaplnka, Opera, v exteriéri Grand Canal( Veľký kanál) , ktorý sa stal miestom lodnej flotily.

V dolnej časti záhrad v Trianone pribúda Porcelánový Trianon, neskôr nahradený tzv. Grand Trianon (Veľký Trianon), Petit Trianon (Malý Trianon), Hameau de la Reine, ménagerie, pribúdajú fontány, stromové aleje.

Zámok sa rozrastá a v roku 1682 sa Ľudovít XIV. s celou kúriou definitívne sťahuje z Louvru do zámku vo Versailles. Po druhom tajnom sobáši sa presunul do Veľkého Trianonu, na ktorom sa on sám podieľal svojimi stavebnými návrhmi. Vraj to bolo jeho najobľúbenejšie miesto.

Po smrti Kráľa Slnko sa zámok rozšíril vďaka jeho nasledovníkom a ďalším architektom. Po ňom sa tu vystriedali Ľudovít XV. a Ľudovít XVI. Zámok bol v rokoch 1682 až do roku 1789 sídlom francúzskych kráľov, okrem rokov 1715 až 1723, kedy bola vláda pod regentom. V minulosti celková rozloha so záhradami bola 8 000 ha, dnes okolo 815 ha, z toho záhrady tvoria 93 ha. Interiéry s rozlohou 63 154 m štvorcových a 2300 miestností, kde žili tisícky ľudí vrátane služobníctva, dvorných dám, vojakov, sú dnes ako múzejné priestory sprístupnené v počte okolo 1000.

Počas Veľkej francúzskej revolúcie bol však zámok vyrabovaný, nábytok zničený vandalmi, rozkradnutý alebo rozpredaný na základe oznamu v novinách o predaji nábytku a zariadenia zo zámku. Miestnosť, kde môžete nájsť autentické kúsky je už spomenutá Kráľovská rada v modrom prevedení, ostatné priestory boli znova zariadené nábytkom na príkaz Napoléona Bonaparteho.

Ako historické múzeum Francúzska
Ďalší spomedzi kráľov, Ľudovít-Filip, sa rozhodol, že zachráni zámok pred schátraním a 10. júna 1837 je zámok oficiálne stanovený za historické múzeum Francúzska „ à toutes les Gloires de la France“ (na všetku slávu Francúzska). Odvtedy sa verejnosť môže chodiť nadchýnať nad tým, čo zo slávy kráľovského sídla zanechali traja panovníci. Vo Veľkom kanáli v tvare gréckeho kríža je možné prenajať si loďku. Atmosféru pohody a relaxu si návštevníci užívajú po oboch brehoch kanála, sem zvyknú ľudia chodiť na pikniky. Veľký Trianon slúži dodnes na prijímanie oficiálnych medzištátnych návštev a konanie oficiálnych recepcií. Malý Trianon je zasa kultovým miestom, kde svoje historické stopy zanechala hlavne nepredvídateľná Mária Antoinetta.

Hameau de la Reine (Kráľovnine jazierko) a 12 hospodárskych domčekov pripomínajú jej záverečný pokus ukázať svetu svoju blízkosť k životu obyčajných poddaných. V rozľahlých záhradách sa dá pohybovať golfovými vozíkmi, no nie je to najlacnejšie. Horná časť areálu je prepojená s dolnou kyvadlovými vláčikmi. K dispozícii sú na prenájom bicykle. Do nálady záhrad sa určite najlepšie ponoríte pri prechádzke na pešo. Máte tak možnosť všimnúť si množstvo detailov, ktoré sa samé ponúkajú. A stihnete urobiť aj krásne zábery svojím fotoaparátom napr. prebehujúcich veveričiek. Kým vo francúzskej časti záhrad môžete obdivovať presné línie, geometriu a dômyselnosť prepojenia fontán, Malý Trianon Vás vďaka intimite anglickej záhrady doslova objíme.

Pasienky s ovečkami dotvárajú dedinský nádych a ľahko môžete nadobudnúť dojem, že ste niekde na vidieku. Príďte si do kráľovských záhrad oddýchnuť a premeniť svoj deň na objavovanie zákutí, ktoré by ste tu rozhodne nečakali.