Položili sme zopár otázok Peťovi, ktorý patrí svojou bezprostrednou povahou a vedomosťami medzi najobľúbenejších sprievodcov spomedzi klientov CK PRIMA TRAVEL. Je veľkým milovníkom histórie a umenia. Peťo bol jeden  z našich prvých sprievodcov, s ktorým sme v začiatkoch CK začali realizovať väčšie zájazdy. Niektoré sa stali nezabudnuteľné a budeme na ne spolu s ním určite dlho spomínať. Sami sme s ním prešli niekoľko zájazdov a taktiež súkromný výlet do USA.

1. Ak by si si mal vybrať, čo uprednostníš ? Mesto, pláž alebo hory ?
Ja osobne uprednostňujem mestá. Na pláži vydržím asi tak hodinu a potom sa nudím, hory mám rád, ale len z diaľky. Mestá sú pre mňa základ civilizácie, kultúrne centrá ľudstva a bankou architektúry. Najmä pre mňa ako historika a milovníka umenia.

2. Cestovanie autobusom alebo lietadlom ?
Mám rád obe varianty. Obe majú svoje klady a zápory. Autobusom to síce trvá dlhšie, ale človek si uvedomuje tú vzdialenosť a zmenu charakteru krajiny. Lietadlom je to za pár chvíľ, no zdržať vedia bezpečnostné kontroly a „zážitkom“ sú turbulencie. Na určité zájazdy je lepšie ísť lietadlom (napr. New York si neviem predstaviť trajektom krížom cez Atlantik s naloženým autobusom).

3. Čo Ťa priviedlo k práci sprievodcu ?
Ja to zvyknem hovoriť, že k sprevádzaniu ma dostalo pár náhod a nevedomosť, čo to všetko obnáša. Keď som bol na vysokej škole, tak som pre spolužiakov plánoval cesty. Potom ma to držalo ďalej. Pred tým som chodil na cesty s jednou partiou krížom-krážom po Európe. Táto partia mi ponúkla, či by som si nechcel vyskúšať ,, sprevádzanie“. Najprv som to odmietol, ale nakoniec ma nahovorili. Pár zájazdov, ktoré som s nimi absolvoval, sa skutočne vydarili a dodnes na ne spomíname. O našich cestách kolovali „legendy“ a potom prišla príležitosť pracovať v CK PRIMA TRAVEL a tam začala moja oficiálna kariéra sprievodcu a pracujem v CK dodnes.

4. Štyri zájazdy, ktoré úplne najradšej sprevádzaš ?
Iba štyri ? Mám rád Pobaltské štáty, Víkend v Budapešti, Maltu, Silvester v Miláne a samozrejme mi nedá nespomenúť ešte jeden a to New York.

5. Čo Ťa motivuje na sprevádzaní ?
Spoznať stále niečo nové aj na miestach, ktoré poznám už naspamäť. Spoznávať zaujímavých ľudí a zažívať veľa zážitkov.

6. Čo je pre Teba na práci sprievodcu najnáročnejšie ?
Pre mňa je ťažké vyhovieť každému, najmä ak prichádzajú úplne protichodné požiadavky.

7. Čím Ťa klienti na zájazde najviac potešia ?
Teším sa z toho, že ma počúvajú a sú zvedaví. Ak sa som mnou porozprávajú aj mimo tém zájazdu a vidím, že ich to celkovo baví.

8. Prezraď Tvoje tri obľúbené jedlá/ nápoje v zahraničí ?
Keď som v Taliansku tak si dám určite aspoň raz lasagne a k tomu aperol. Na zájazde do pobaltských štátoch si dám zeppelim vo Vilniuse, lososiu polievku v Helsinkách a fantastickú čokoládu v Rige.

9. Čo všetko pre Teba znamená cestovanie ?
Cestovanie je pre mňa práca a zároveň aj záľuba. Baví ma to a rád spoznávam neznáme veci. Predtým som bol trochu tak domased a cestoval som iba k susedom. Dokonca prvýkrát pri mori som bol ako 24 ročný. Cestovanie  dramaticky zmenilo moje obzory.

10. Kde si bol naposledy na súkromnom výlete ?
Naposledy som na súkromnom výlete navštívil švajčiarske mestá Zurich a Bern. Obe mestá majú osobitú atmosféru a sú plné historických pamiatok. Prekvapil ma najmä Bern svojou krásnou polohou. Priznávam, že na Slovensko trochu zabúdam, ale veľa po ňom behám služobne z mojej druhej práce – z múzea kvôli výstavám a konferenciám.

11. Kde máš naplánované súkromne vyraziť ?
V sezóne si nemôžem dovoliť dlhé cesty, keďže stále sprevádzam a tak mám najbližšie naplánovanú jednodennú cestu do Budapešti na výstavu Michelangelo – Triumf tela. Na jeseň alebo zimu uvažujem o jednej z dvoch destinácii. Írsko (jediná krajina severnej Európy, kde som ešte nebol) alebo Moskva.

12. Máš nejaký veľký cestovateľský sen ?
Cestovateľských snov mám veľa. Ale asi najväčší sen je návšteva Austrálie a Nového Zélandu. Plán mám už nahrubo načrtnutý. Do svojho programu som to zaradil v nasledujúcom desaťročí.

Mám ale ešte jeden malý cestovateľský sen – Chorvátsko. Koľkokrát som sa tam chystal, pre niečo to krachlo. Dokonca, keď som raz letel na Maltu a sedel som pri okne, tak som sa chcel pozrieť na Chorvátsko aspoň zhora. Samozrejme bolo zamračené a nič som nevidel.

13. A na záver nám prezraď zopár otázok od klientov, prípadne príhod, ktoré Ťa rozosmiali.

Zážitkov mám hromadu. Ťažko je z toho vyberať. Jedna z najzábavnejších otázok prišla počas zájazdu v Toskánsku. Potom ako sme sa znova stretli po prestávke na individuálne voľno, som dostal otázku od partie dievčat: „A kedy budeme jesť?“ Ja som odpovedal prekvapene: „Však ste teraz mali osobné voľno! Prečo ste sa nenajedli? “ Od nich prišla odpoveď: „Ale vy ste nám dal voľno na návštevu pamiatok a múzeí. Jedlo ste nespomenuli a tak sme nejedli.“ Takéto doslovné poslúchanie mojich pokynov som ešte nezažil:) Nevedel som, že ma ľudia počúvajú až tak na slovo :) Čo sa týka príbehov, tak jeden sa stal doslova legendou. Až natoľko, že som ho raz počul od úplne cudzích ľudí. Dobre som sa na tom pozabával a až na konci som prezradil, že som bol účastníkom tohto príbehu. Išlo o „pohrebný sprievod“ na Ligúrskej riviére. Počas pokusu dostať sa von z Janova sme sa nechtiac zaplietli do pohrebného sprievodu. Ja som si to spočiatku ani neuvedomil iba som so šoférmi hromžil, že prečo to čierne auto ide pred mami tak pomaly. Potom sme zbadali, že ide o pohrebák. Ľudia, ktorí stáli na kraji cesty, sa na nás pozerali a prežehnávali. Z očí som im prečítal otázku: „To aký capo di tutti capi zomrel, že mu prišiel na pohreb plný autobus Slovákov?“