Hneď na začiatku tohoto článku musím napísať, že vianočné sviatky boli pre mňa už od môjho útleho detstva tie najkrajšie dni v roku. Vianočná téma teda je, bola, a vždy aj bude moja srdcovka. Atmosféra v ktorej sa mieša niečo tajomné, niečo detské a niečo radostné, je určite tá, ktorú si chce pamätať a neustále pripomínať každý z nás. Na Štedrý deň sme sa spolu s mojimi súrodencami ešte ako deti zobúdzali pomaly už o šiestej ráno. Tieto rána sa mi budú navždy spájať s vôňou jedličky a diavy, ktorá vychádzala z obývačky a so „Mšou Vánoční“ od Jana Jakuba Ryby, ktorá sa potichu ozývala v celom dome. Z kuchyne bolo počuť iba škrabkanie zemiakov na vianočný šalát a v najväčšom hrnci aký sme doma mali, pomaličky bublala vianočná kapustnica. Toto bolo pre mňa, ako by Taliani povedali „PARADISO“. No tú naozajstnú a najväčšiu hodnotu našich Vianoc som objavila až vtedy, keď som ich musela prvýkrát sláviť v zahraničí bez rodiny a našich zvykov. Aké je ale Toskánsko v zime? Podľa mňa má neopísateľné čaro. Je iné, je autentické. Keďže toto chladné obdobie turistov príliš neláka, vychutnávame si tu neopísateľný pokoj. Každé jedno mestečko stíchne, na uliciach sa stretávajú iba domáci a kamenné mestečká posiate jemnými svetielkami, dekoráciami, hmlou a vianočným stromčekom sa zmenia na ešte rozprávkovejšie a ešte čarovnejšie.

V Taliansku sa vo všeobecnosti ako začiatok vianočného obdobia považuje 8. december, sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Vo väčšine talianskych domácností sa stavia stromček, ozdobujú sa príbytky a v mestách sa slávnostne rozsvecuje vianočná výzdoba. Ak by sme chceli popísať všetky talianske tradičné pokrmy, zvyky a tradície, vzišla by z toho poriadne hrubá kniha. Každý región má vlastné tradície a typické jedlá. Napríklad v takom Piemonte je vychýrená stavba betlehemov a scénka vyobrazujúca klaňanie sa pastierov, ktorá je recitovaná v ich alexandrijskom nárečí. Keď sa povie Natale v Lombardii, neodmysliteľne si predstavíme panettone - tradičný vianočný koláč, ktorý hoci sa už rozšíril po celom Taliansku, jeho korene siahaju práve do tohto kraja. Je to sladký, nadýchaný, kysnutý koláč, obohatený o hrozienka a kandizované ovocie. V severnej časti Talianska sú veľmi obľúbené aj tradičné vianočné trhy, kde sa dajú kúpiť krásne, ručne vyrábané remeselnícke výrobky, vianočné ozdoby, alebo sa zohriať vareným vínom. Táto tradícia sa našťastie v posledných rokoch posunula aj trošku nižšie smerom k nám a ja si tak môžem pripomenúť vôňu a chuť nakladanej kapusty, klobás a vareného vína aj v Toskánsku :) Naopak, v benátskom regióne konkuruje tradičnému panettone ďalší sladký vianočný koláč, nazývaný Pandoro. 

V regióne Lazio si počas predvianočného obdobia prídu na svoje hlavne milovníci hudby a umenia. Na mnohých námestiach, v divadlách a kostoloch organizujú vianočné koncerty a v Ríme to má všetko ešte sviatočnejšiu atmosféru, vďaka prítomnosti Sv. Otca. Námestie sv. Petra už tradične zdobí vianočný stromček, každoročne z iného kúta sveta a samozrejme, nádherný betlehem. No a nemožno nespomenúť región Umbria, z ktorého pochádzal sv. František z Assisi. Práve on začal s tradíciou betlehemov ako ich poznáme dodnes. V mnohých mestečkách organizujú takzvanú koledu (ktorú poznáme aj my), kedy miestni obyvatelia oblečení v dobových kostýmoch prechádzajú po meste a spievajú vianočné koledy. Keď som sa domácich tu v Toskánsku vypytovala, aké je pre nich tradičné vianočné menu, zostala som tak trochu prekvapená. Mala som totižto na mysli tradičné vianočné jedlá ako je naša kapustnica, kapor, zemiakový šalát alebo hríbová omáčka. Tie, ktoré sa varia iba jeden jediný raz v roku. Na štedrú večeru. Na Vianoce. No na moje prekvapenie ich odpovede boli rozpačité a často sa vôbec nezhodovali. Tu sa to výbornými receptami hemží od výmyslu sveta, ale sú to skoro všetko jedlá, ktoré varia bežne aj počas roka. Crostini, bruschette, ryby, pečené mäso alebo pečené zemiaky. V Toskánsku bolo napríklad zvykom, že na vigíliu pripravovali domáce tortellini, ktoré potom varili v mäsovom vývare a jedli počas slávnostného rodinného obeda 25. decembra. To, že darčeky v Taliansku nenosí Ježiško, ale „Babbo Natale“ 25. decembra ráno, som už vedela. Ale to, čo ma prekvapilo asi najviac bolo, že v tejto časti Talianska, v Toskánsku, je 24. decembra celkom normálny deň a nie je zvykom oslavovať vigíliu spoločnou štedrou večerou. Žiadny pôst, žiadne oblátky, žiadne zlaté prasiatko. Pokiaľ si rodina sadá spoločne za štedrovečerný stôl, je veľmi pravdepodobné, že niekto z rodiny pochádza z južnejšej časti Talianska. Napríklad v okolí Ríma, spoločná večera už býva zvykom. V Toskánsku je naopak najsviatočnejším dňom Prvý sviatok vianočný. Počas tohto dňa sa pri spoločnom obede stretne celá rodina zo široka - ďaleka, a obed má toľko chodov, že sa môže prirodzene a v dobrej nálade pretiahnuť až do skorej večere. Mne tu ale počas mojich prvých Vianoc na Štedrý deň chýbalo asi všetko. A fakt, že som už o 6:30 hod. ráno musela nastúpiť do práce a vracať sa neskoro poobede, mi na sviatočnej nálade teda vôbec nepridávalo. Všetko bolo pre mňa akési zvláštne. Obchody boli otvorené do ôsmej večer a reštaurácie, bary a pizzerie boli plné ľudí. 

Večer, keď si na Slovensku všetci sadáme za štedrovečerný stôl a ulice sú prázdne a tiché, v Taliansku ešte mnohí narýchlo zháňajú posledné darčeky, alebo nervózni čakajú niekde v zápchach. No musím sa priznať. Napriek všetkému som mala veľké štastie. Keďže moja talianska rodina zbožňuje Slovensko a ešte viac naše tradície, zo všetkých síl sa mi snažili vytvoriť čo najsviatočnejšiu atmosféru. Zorganizovali ich prvú rodinnú štedrú večeru so slávnostne prestretým stolom, sviečkami a všetci oblečení do sviatočných šiat. Keď som to videla, neverila som vlastným očiam, no hlavne ušiam. Po celom dome sa totižto rozliehal hlas Darinky Laščiakovej a jej slovenské vianočné koledy, ktoré ma vduchu preniesli domov... (Vďaka ti Bože za spotify a youtube!)

Bola som naozaj dojatá a veľmi som sa tešila, že sa im budem môcť zavďačiť našou tradičnou kapustnicou so štiavnickými hríbami. Ale, čo vám poviem. Tri litre som si navarila, tri litre som si zjedla. Raz darmo. Na talianske fajnové žalúdky je to trochu silná káva. Obrovský úspech naopak zožali naše tradičné vianočné koláče, oblátky a štedrovečerné rituály. Mám štastie, že v Taliansku nieje až tak zvykom, aby ženy doma vypekali a vymýšľali niekoľko druhov vianočných koláčov, zákuskov a iných dobrôt. Častokrát to vyriešia tak, že urobia jednu veľkú objednávku v najlepšej pasticcerii a hotovo. Vianoce sú vybavené. Ja som sa ale vďaka tomu, spolu s mojími troma druhmi jednoduchých vianočných koláčikov, suverénne stala tou najlepšou nevestou, akú si mohli priať ;) ;) No čo už. Doma je síce doma, ale aj vďaka tejto skúsenosti sú slovenské Vianoce pre mňa ešte vzácnejšie a moja talianska rodina je obohatená o ďalšie krásne zvyky. 

Teraz mi nezostáva nič iné, len vám všetkým zo srdca popriať, Buon Natale amici e felice anno nuovo!
...vaša Kristína.