Cestovať a dostať za to ešte aj zaplatené – takto si mnohí predstavujú prácu sprievodcu. Počula som to už mnohokrát a nebudem klamať, vždy ma to mierne irituje. Hnevá ma to voči sprievodcom, pretože sama dobre viem, čo všetko táto práca obnáša. Viem, čo chcú klienti, viem aké sú ich požiadavky, aké sú možnosti a zároveň čo chce, o čo sa snaží a čo prežíva sprievodca. Ak si myslíte, že práca sprievodcu je jednoduchá, predostriem vám len zopár argumentov, že to tak nie je a uvidíte, že ak si článok prečítate, váš obláčik ideálov o tejto profesii sa pomaličky rozplynie a možno sa odteraz budete na sprievodcov na zájazdoch pozerať už úplne inými očami. Priznám sa, že v kútiku duše v to dúfam. 

Práca niekedy na 24 hodín denne

Áno, všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi veľmi dobre vieme, že je to náročné a viacerí z vás horlivo čakajú, kedy prídete domov a vychutnáte si pokoj, že konečne nikto od vás nič nechce a budete mať chvíľku ticha v pohodlí domova. Práca sprievodcu je však trošku iná káva, pretože sprievodca je na zájazde a tam sa nemôže ukryť pred klientmi a tváriť sa, že tam nie je. Je to práca na niekoľko hodín denne, nie na 8 hodín, ale niekedy na 18 hodín, inokedy na 24 hodín. Je to práca, keď je sprievodca sám len keď spí a niekedy ani poriadne nespí, pretože sa viackrát v noci zobudí kvôli tomu, aby ráno nezaspal, lebo také faux pas si nemôže dovoliť, že zmešká odchodu autobusu alebo lietadla z bodu A do bodu B.

Vyskytujú sa aj noci, ktoré sprievodca neprespí vôbec, pretože musí riešiť napr. náhle zdravotné problémy klientov, prípadne iné nepredvídateľné situácie a ráno samozrejme vstávať tak, ako keby sa nič neudialo. Na ďalší deň sa musí tváriť, že je svieži ako rybička a pokračovať v programe zájazdu, pretože nikoho z klientov na zájazde nezaujíma, čo sa riešilo náhodou v noci. Zájazd má stanovený program a ten sa musí dodržať, čím sa sprievodca samozrejme aj riadi.

Pozitívna nálada aj napriek osobným problémom

Sprievodca musí byť vždy milý, priateľský, dobrý spoločník na cestách a pozitívne naladený, ale čo keď má práve nejaké osobné problémy ? Čo keď mal práve počas zájazdu telefonát, že sa niečo doma stalo, niekto vážne ochorel, zomrel, atď...( áno, bohužiaľ aj takého prípady sa stali sprievodcom práve na našich zájazdoch ). Napriek všetkému musí zostať relatívne ,, v pohode“ a vysmiaty od ucha k uchu pred všetkými klientmi i keď v tú chvíľu by najradšej zostal sám, alebo sa niekde v kúte vyplakal.

Je to kruté, ale naozaj klientov, ktorí si za zájazd zaplatili, to nezaujíma a chcú mať všetky služby poskytnuté tak, akoby všetko išlo ako po masle. Taktiež klientov nezaujíma, či je sprievodca chorý alebo nie. Mali sme množstvo sprievodcov, ktorí odsprevádzali zájazd v horúčkach alebo v chorobe z posledných síl, lebo si uvedomovali zodpovednosť voči klientom a voči cestovke. Napíšem to veľmi pravdivo, bez servítky, nikoho z klientov osobný život sprievodcu nezaujíma a mnoho sprievodcov práve túto skutočnosť nedokáže zvládnuť. Nedokážu sa cez to preniesť a proste skončia a svoje sprevádzanie zavesia na klinec.

Sprievodca nie je google

Tak teraz ideme s farbou von. Neviem všetko ani ja, ani vy, ani nikto v CK, ale ani naši sprievodcovia. Spomínate si na jeden múdry výrok : ,, Nie je nám dovolené vedieť všetko.“ ? Práca sprievodcu je celoživotné vzdelávanie. Ak nejaký sprievodca stále len utužuje svoje vedomosti a žiadne nové nepríjma, nerozširuje si svoj obzor, tak je stratený a pomaly upadá. Možno sa to neprejaví hneď, ale po čase určite a príde niekto, kto ho predbehne. Nikto nemôže ťažiť len zo svojich nadobudnutých vedomostí, treba prijímať nové . Ale pozor ! Všetko má svoju mieru. A verím, že stáť v Aténach pri Parthenone na slnku a počúvať výklad hodinu sa nikomu nechce. V súvislosti s týmto sa musím pousmiať, lebo som si spomenula na to, že sme mali v CK zopár sťažností, kde ľudia apelovali na to, že máme upozorniť sprievodcov, aby menej rozprávali, že ich to už vyrušovalo, otravovalo, atď., ale naopak prezradím ďalší extrém, že boli aj sťažnosti typu, že sprievodkyňa nevedela nejakú špecifickú informáciu, ale že vážne špecifickú, s čím by mali aj historici na slovo vzatí problém, nespomeniem si a viem, že sa aj kamarát google riadne zapotil a kompletnú odpoveď nenašiel. Niektorí klienti si doslova vyhľadajú úplne špecifické historické informácie a potom testujú sprievodcov. Ruku na srdce, veď nikto nie je 100-percentný profík. Vy viete všetko, čo sa týka vašej profesie ? Ak áno, určite vaše meno svieti v Guinessovej knihe rekordov.

Byť pripravený na všetko

Sprievodca musí byť pripravený na všetko a to do slova a do písmena, nielen na príjemné zážitky, ale i na nepríjemné zážitky. Na krásne slnečné počasie, ale aj na hustý dážď, na meškanie lietadla, na neochotný personál v hoteli, na milých klientov, ale aj na klientov, ktorí ho ani nepozdravia, na úrazy, krádeže, dopravné obmedzenia, na to, že napr. zámok ,, zabudne“ na rezerváciu prehliadky, na to, že sa počas cesty pokazí autobus, že izba v hoteli nebude možno úplne taká, aká bola hotelom sľubovaná, na to, že niekto z klientov stratí doklady, na to, že niektorí z klientov nebude mať dobrú náladu a vyventiluje si svoju frustráciu krikom na sprievodcovi, ... Žiadna situácia nemôže sprievodcu na zájazde zaskočiť. Heslom je byť vždy pripravený a operatívne a logicky riešiť problémy.

Práca je časovo náročná

Okrem toho, že na niektorých zájazdoch sú sprievodcovia k dispozícii 24 hodín denne, tak sa stáva, že prídu domov z jedného zájazdu a na ďalší deň idú na druhý zájazd. Musia sa doslova prepnúť a sústrediť na iných ľudí, iné povahy, inú krajinu, iný výklad, vedomosti, prostredie... Niektorí sú na cestách niekoľko týždňov, mesiacov,... Viac dní do týždňa sú preč ako doma, čo si vyžaduje zariadiť si aj svoj osobný život. Bývajú častokrát v časovej tiesni, musia stíhať všetko a fungovať ako na baterky.

Rozmýšľať dopredu

Sprievodca musí rozmýšľať dopredu, napríklad o programe, všetko presne naplánovať, zorganizovať a zoceliť celú skupinu, aby všetko klapalo presne. Musí rozmýšlať, čo spraví po prvom kroku, čo bude za hodinu, za dve, na druhý deň. Kde sa najesť, kde nakúpiť, kde ísť na kávu, kde spraviť foto-zastávku, kde začať prehliadku, kde sa zastaviť na WC, treba naplánovať a rozmýšlať nad všetkým.

Nebrať sťažnosti a kritiku ako osobné zlyhanie

Tvrdím, že ľudia radi kritizujú, sami však neznášajú byť kritizovaní. Určite s tým súhlasíte. Raz niekto povedal, že spätná väzba sú raňajky víťazov. S výrokom sa stotožňujem, ale je pravda, že nie každý vie podať spätnú väzbu správne. A toto je umenie. Naša CK posiela po zájazdoch dotazníky spokojnosti klientom, ktorí boli na zájazdoch. Každý jeden, ale skutočne každý jeden dotazník čítame a preposielajú sa aj sprievodcom a poviem vám, že niekedy je to veľmi ťažké čítanie pri ktorom sa vám tlačia slzy do očí, že ako to niekto dokáže napísať.

Samozrejme je super, keď klienti napíšu, čo treba zlepšiť, čo sa im páčilo viac, čo menej, toto sú všetko dôležité informácie. Niektorí ľudia majú tendenciu dosť nepríjemne a neopodstatnene osočovať dobrého sprievodcu, proste nie je im sympatický a vybavené. Takéto riadky sa pre nás aj pre sprievodcov čítajú najhoršie. Verte tomu, že keď je 20 dobrých spätných väzieb a jedna úplne nepríjemná a neopodstatnená, dokáže sa to každého veľmi dotknúť a zobrať motiváciu do ďalšej práce. Niektorá kritika od klientov býva naozaj veľmi pikantná a nenapadli by vás mnohé myšlienky a verte mi, že sú od výmyslu sveta a aj fantázia Julesa Verna by sa zahanbila. Každý je len človek, nielen z mäsa a kostí, ale aj so srdcom a na to by mal každý pamätať. Takéto situácie sú mnohokrát veľmi ťažké na psychiku a musí sa s tým človek naučiť žiť a vysporiadať. Je ťažké odosobniť sa od nepríjemných slov, neopodstatnených zlých recenzií, ktoré vám niekto povie, alebo napíše, pretože ľudia majú tendenciu skôr veriť sťažujúcim sa spotrebiteľom ako firmám, v tomto prípade cestovkám. Chcú počuť nejakú pikošku, niečo, o čom môžu rozprávať, ale už si nevypočujú druhú stranu, pretože si povedia, že znovu sa len cestovka vyhovára. Veď aj bulvár sa dobre predáva.

A čo je na práci sprievodcu to najlepšie?

Táto práca je obrovská výzva. Výzva otestovať samých seba vo všetkých možných situáciách, naučiť sa riešiť rôzne problémy, vedieť vybočiť zo svojej komfortnej zóny, zvládať stres, byť psychicky vyčerpaný a vedieť sa z toho pozbierať, prekonať samých seba, pomáhať druhým, byť pripravený prekročiť svoje hranice, naučiť sa ovládať.

Je to práca, ktorá každého veľa naučí, rozšíri obzor, spoznáte nové miesta, zvyky, kultúru, tradície, nových ľudí, nové názory, naučíte sa nové poznatky o histórii, geografii, o samotnom živote v danej krajine. Žiadny sprievodcovský kurz nedá sprievodcovi toľko ako samotná prax. Tak ako dobrý sprievodca hlboko prežíva krízové obdobia a neopodstatnenú kritiku, prípadne zlyhania, tak vysoko intenzívne prežíva a teší sa z pochvál a vďačnosti klientov. Je to neskutočne emotívna práca. A na záver, napriek všetkému ťažkému, čím si dobrí sprievodcovia prejdú, si nakoniec povedia, že nikdy nebudú svoje rozhodnutie sprevádzať ľutovať, pretože ich táto práca posunie osobnostne neuveriteľne dopredu a to je obrovská devíza do života.
Aká sa vám zdá práca sprievodcu ? Išli by ste do toho a prijali by ste všetky tieto výzvy?