Elegantná železná dáma, Eiffelova veža, tento rok oslavuje svojich 130 rokov. Na svoj vek však vyzerá stále rovnako šarmantne a nič nestráca zo svojej popularity. Od jej slávnostného otvorenia v roku 1889 sa po jej poschodiach prechádzalo celkovo viac ako 300 miliónov ľudí bez rozdielu veku a tí čo prešli pod jej železnou sukňou, tých už nie je možné ani spočítať. Takmer každý rok pritiahne pozornosť viac ako 7 miliónov návštevníkov, čo z nej robí vôbec najnavštevovanejší monument na svete. Z týchto návštevníkov je viac ako 75 % cudzincov.

Tohtoročné okrúhle jubileum veže je príležitosťou ako ju spoznať bližšie, ponoriť sa do hlbín jej minulosti a objavovať záhady a legendy, ktoré sa od jej postavenia okolo nej šíria. Objekt nevídanej pozornosti, či už v zmysle neskonalého obdivu alebo nesúhlasu. Nikoho nenecháva ľahostajným.

Gustave Eiffel a „jeho“ nápad

Ak ste si mysleli, že tento pán je tým, kto vežu vymyslel, nie je to celkom tak. V ateliéroch spoločnosti Eiffel dostali v roku 1884 úlohu vymyslieť a pripraviť dokonalý majstrovský kúsok ako súčasť  Svetovej výstavy, ktorá sa mala konať v roku 1889 v Paríži. Maurice Koechlin, jeden z jeho kolegov-inžinierov už mal rozkreslené náčrty objektu s dovtedy neprekonanou unikátnou výškou 312 metrov, ktorý mal spĺňať dôležitý parameter a to odolávať vetru tak, aby vedel zostať na svojom mieste. Spolu s ďalšími kolegami Emile Nouguierom, Stephen Sauvestrom a Maurice Koechlinom našli riešenie, štruktúru, ktorá dovolí vetru prechádzať. Nápad veže sa teda nezrodil v hlave Gustava Eiffela.

Kde mala a mohla stáť, kde stojí a dokedy bude stáť veža?

Pôvodne Gustave Eiffel rátal s postavením veže v roku 1888 pri príležitosti Svetovej výstavy v Barcelone v Španielsku, tam ho však odmietli a Eiffel podal teda návrh v Paríži, kde projekt obstál v silnej konkurencii. Medzi návrhmi boli stavby ako vysoký stĺp s majákom, ktorý by osvetľoval mesto Paríž, obria gilotína na počesť obetí Veľkej francúzskej revolúcie alebo vysoká obria fontána, z ktorej by tryskala voda. Projekt veže bol schválený, zmluva podpísaná 8. januára 1887 garantovala životnosť veže na 20 rokov. V tom istom roku sa začali aj stavebné práce na veži. Výstavba trvala presne dva roky, dva mesiace a päť dní. Slávnostná inaugurácia veže bola „odpálená“ salvami z dela 6. mája 1889. Podobne ako iné dočasné projekty, určené na svetové výstavy, mala byť aj veža v roku 1909 rozmontovaná. V roku 1899 návštevnosť veže nedosahovala počet turistov ako tomu bolo niekoľko rokov po jej otvorení. Americkí biznismeni chceli vežu odkúpiť a rozmontovať ju kus po kuse, v pláne bolo previezť ju na lodi do Latinskej Ameriky do Bolívie. Bol to práve Gustave Eiffel, kto definitívne zachránil monument pred predajom v roku 1903 a dal ju k dispozícii Ministerstvu vojny. Počas nemeckej okupácie nariadil Hitler v roku 1944 vojenskému guvernérovi Paríža Dietrichovi von Choltitzovi zdemolovať vežu, ten ho odmietol uposlúchnuť. V roku 1960 navrhol vojenský generál Charles de Gaulle rozmontovať vežu a poslať ju dočasne na ďalšiu Svetovú výstavu EXPO´67 do Montrealu. Jeho nápad bol tiež zamietnutý. Aktuálne je veža vo vlastníctve mesta Paríž a 1. novembra 2017 zverilo prevádzku do rúk spoločnosti SETE na ďalších 15 rokov, teda do roku 2032.

Ako by sa v skutočnosti mala veža volať?

Aj okolo názvu veže to bolo veľmi zaujímavé. „Tour de 300 mètres „(veža 300 metrov), „Tour de Paris“(Parížska veža), aj to boli staršie názvy pre vežu. Hoci sa Auguste Gustave Eiffel narodil vo Francúzsku v meste Dijon, jeho otec bol nemeckého pôvodu a jeho oficiálne meno bolo zapísané ako Bönickshausen dit Eiffel. Po jeho príchode do Paríža sa stal hlavným inžinierom mesta. Keď sa začala prusko-francúzska vojna, pridal sa k národnej garde pod menom Gustave Bönickshausen dit Eiffel. Po porážke Francúzska ho považovali za špióna Otta von Bismarcka. Tiež vo francúzskej spoločnosti boli silné protinemecké nálady. V roku 1877 sa rozhodol Eiffel, že vymaže z mena svoje nemecké korene. Ďalšia zaujímavosť je okolo prezývky Eiffelovej veže a tou je jej názov „La Dame de Fer“, Železná dáma. Rovnaký pseudonym nosila Margaret Thatcherová, len v anglickej verzii „The Iron Lady“. Zrejme vďaka svojej nekompromisnej politike a pevnému rozhodovaniu.

Názory spoločenskej smotánky

Vlna obrovskej nevôle a antipatie voči „železnému monštru“ vládla v Paríži v roku 1887, keď v časopise Le Temps bola publikovaná petícia podpísaná známymi menami ako bol Guy de Maupassant, Alexandre Dumas, ba dokonca samotný architekt Charles Garnier (architekt Palais Garnier) prejavil svoj nesúhlas s modernou stavbou. Celý kultúrny svet vtedajšej epochy bol proti výstavbe, na čo Gustave Eiffel zareagoval masívnou komunikačnou kampaňou a počas celej dĺžky prác sa neustále usiloval o to, aby sa populácia obrátila na jeho stranu. Pri každej etape stavebného procesu, od zakotvenia pilierov po jednotlivé poschodia, informoval tlač o postupoch. Na druhom poschodí malo tiež svoje sídlo vydavateľstvo časopisu Le Figaro.

Vitrína Paríža

Okno do sveta, symbol Paríža a Francúzska, podobne ako iné veže, poskytuje dokonalý panoramatický výhľad na celé mesto.

Od roku 1991 ako súčasť jedinečného svetového dedičstva UNESCO. Pre krajinu je perfektnou vitrínou, výnimočnou pozvánkou, ktorá výborne funguje doteraz. Od 31. decembra roku 2000 tomu takisto pomáha oscilujúce trblietanie, ktoré bolo pôvodne zamýšľané na jeden rok, no na naliehanie verejnosti bolo 21. júna 2003 obnovené.

Ako táto pozvánka pôsobí na Vás?