Prečo by sme my, Slováci, mali chodiť ako sa hovorí „za drevom do lesa“, keď sami máme tak kvalitné vína, že posledné roky bodujú na svetových salónoch ? A práve v Paríži. Aj minulý rok v marci sme si z Vinalies Internationales Paris 2019 priniesli 56 medailí, z toho 24 zlatých, 32 strieborných. Francúzsko totiž patrí celosvetovo k najväčším výrobcom vína spolu s Talianskom a Španielskom, ktorí okupujú prvé tri priečky. Zároveň platí, že Francúzsko dominuje aj medzi najväčšími exportérmi vína na svete. To nehovorím o najznámejšom šumivom víne z regiónu Champagne-Ardenne, na ktoré majú v rámci Európskej únie ochrannú známku A.O.P. – Appelation d´origine protegée. Táto skratka označuje výrobok, pri ktorého výrobe sa dodržujú presne stanovené postupy a znalosti v určitom geografickom priestore pri všetkých etapách výroby, od pestovania odrôd až po uskladňovanie. Od roku 2015 je šampanské dokonca súčasťou Svetového dedičstva UNESCO, čo dáva tomuto regiónu výnimočnú exkluzivitu a šancu vynikať celosvetovo.

Vínne pivnice, kde si podávala kľučky generácia Bonaparte

Ak chcete autenticky spoznať tajomstvá okolo výroby šampanského, vyberte sa do mesta Epernay.

Legendárne 28 km dlhé pivnice, ktoré sa nachádzajú v troch podzemných úrovniach sú vraj najdrahšou „ulicou“ na svete.

Aspoň takto nám to povedala sprievodkyňa pri odbornom výklade. Okrem iného nám prezradila, že v minulosti boli významnými klientmi aj francúzsky kráľ Ľudovít XV. a niekoľko generácií Napoléona Bonaparteho. Dom Moët & Chandon Champagne dnes obchoduje s troma značkami, Moët & Chandon, Ruinart a Dom Perignon.

Nezavŕšiť prehliadku ochutnávkou pravého šampanského by bolo takmer neodpustiteľné. Výsledok dedičstva, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu, zahŕňa od roku 1935 tri hlavné odrody, ktoré sú povolené na výrobu šampanského – Chardonnay, Pinot Meunier a Pinot Noir. Okrem týchto sú povolené ďalšie štyri odrody, ktoré však využíva len 0,3 % vinohradníkov z celkového počtu okolo 5000 vinohradníkov.

Viac ako 600 falšovateľov svetového likéru

Ste skôr milovníkmi likérov ? Navštívte rybárske mestečko Fécamp v Normandii.

Okrem úžasného Alabastrového pobrežia tu môžete objaviť tajomstvá unikátneho likéru, ktorého história sa začína v talianskych Benátkach, odkiaľ ho v roku 1510 na francúzske územie priniesol alchymista a bylinkár Bernardo Vincelli do opátstva, kde sa dodnes vyrába. Priamo v ňom sa dnes nachádza múzeum, v ktorom sa dozviete ako sa tento elixír zdravia vyrába a ktoré bylinky sú jeho súčasťou. Kompletná receptúra nebola nikdy verejnosti prezradená. Preto sa tento originálny bylinkový likér stal terčom viac ako 600 falšovateľov, posadnutých jeho napodobňovaním. Kvality tohto likéru oceňoval hlavne francúzsky kráľ František I. a tiež Alexander Veľký, ktorý ho v roku 1863 tak trochu pozdvihol z prachu a znova začal s jeho výrobou pod názvom Bénédictine. Prezradím Vám, že základ receptúry pozostáva z 27 orientálnych a lokálnych byliniek. Tri exempláre receptúry sú starostlivo ukryté na troch rozdielnych miestach vo svete. Podobne ako pri šampanskom, tak aj v prípade Bénédictine bol jedným z tvorcov etikiet aj Alfons Mucha, ktorého meno Vám určite nie je neznáme.

Za cidrom do Bretónska a calvadosom do Normandie

Kým na Slovensku poznáme skôr cidre s rôznymi príchuťami, tak v Bretónsku, kde sa cidre začal vyrábať sa rozlišujú hlavne tri druhy v závislosti od použitých jabĺk a to: sladké a bohaté na obsah cukru k výrobe „cidre doux“ (sladký, jemný), s obsahom alkoholu 3°, potom kyslejšie jablká dodávajúce cidru sviežosť a kyslosť, s obsahom alkoholu 3 – 5°, preto sa nazýva „brut alebo demi-sec“ a napokon jablká amères (horké) s typickou charakteristikou, cidre je silnejší nad 5° a tento druh poznáme pod názvom „cidre traditionnel“. Nalieva sa do keramických misiek tzv. bolée. Ak Vám v súvislosti so cidrom napadol normandský calvados, tak vedzte, že máte pravdu. Voda života, ako sa calvados volá po domácky, teda „eau-de-vie“ sa získava destilovaním cidru.

Impresionisti a ich závislosť od Absinthu

Alkohol s názvom Absinthe, prezývaný tiež „zelená fazuľka“ alebo „modrá“ sa podľa papyrusu nájdeného v starovekom Egypte objavoval ako medikament s afrodiziakálnymi účinkami a pôsobením na tvorivosť.

Preto bol často vyhľadávaný parížskou bohémskou spoločnosťou, najmä z radov umelcov-impresionistov, ktorí ho využívali na stimulačný účel. Kým v 19. storočí zaznamenal obrovský úspech na trhu, tak bolo rovnako dokázané, že obsahuje neurotoxické látky. Preto bola výroba, predaj a konzumácia Absinthu v mnohých krajinách neskôr zakázaná, vo Francúzsku v rokoch 1915 – 2011. Dnes sa vyrába tento výrazne anízový nápoj s obsahom alkoholu medzi 45 – 90 °, v niekoľkých továrňach vo Francúzsku, ale najmä vo frankofónnej časti Švajčiarska v dedinke Val-de-Travers, ktorá je považovaná za kolísku Absinthu. Možno viete, že pomerne zaujímavý je rituál, ktorý sa spája s jeho konzumáciou. Najprv je potrebné ho naliať do špeciálneho pohára, položiť na pohár tzv. pelle - kovovú lyžicu s dierkami, položiť na ňu kocku cukru a nechať kvapkať vychladenú vodu kvapka za kvapkou, kým nápoj nezmení farbu. V mestečku s názvom Auvers-sur-Oise, ktoré sa nachádza severne od Paríža, som navštívila Musée de l'Absinthe, aby som mala predstavu ako tento nápoj chutí. Ešte predtým ako mi ho pracovníčka naliala, ma požiadala, aby som jej naň povedala svoj osobný názor. No, poviem Vám, že našincom chutí asi vtedy, ak majú v obľube cukríky hašlerky. Mne totiž Absinthe chutil ako rozpustené hašlerky vo vode s alkoholovým nádychom. Kľudne si to overte, je to naozaj len môj laický pohľad na vec a platí známe „koľko ľudí, toľko chutí“. Určite vyskúšajte.

Najväčší Salón vína nezávislých vinárov v Paríži

Aby sme nevynechali aj skvelé francúzske vína, spomeniem parádnu výstavu vín, ktorá je najväčším salónom vína nezávislých vinárov. Každoročne organizovaný veľtrh Vám dokáže poskytnúť perfektný prehľad najlepších vín na celom teritóriu Francúzska. Nemusíte za nimi ďaleko cestovať. Všetko máte možnosť degustovať pod jednou veľkou strechou na medzinárodne známom výstavisku Paris Expo Porte de Versailles v Paríži. V obrovskej hale sa vzorky počítajú minimálne na tisícku.

Jednotlivé uličky sú označené v abecednom poradí, stánky sú po oboch stranách s výrazne označenými oblasťami odkiaľ vína pochádzajú. Ak chcete ísť na to v určitom systéme, stačí si vziať papierový kompletný prehľad vystavených vín a zakrúžkovať si to, čo Vás zaujíma. Pri vstupe dostanete pohár, do ktorého Vám počas celého dňa radi a s úsmevom nalievajú zadarmo. Ale pozor, určite nie hneď najdrahšie vína. Vystavovatelia mávajú približne tri, štyri druhy a chcú, aby dostali šancu aj vínka bez medailí. Pekne po poriadku s komentárom priamo od výrobcov. Samozrejme treba dodržiavať staré známe pravidlo - najprv biele vína, potom ružové a na záver červené. Inak to môže dopadnúť zle.

Ak Vám niečo nechutí alebo ste naštartovaní ochutnať väčšie množstvo vzoriek, neváhajte využiť vedierka na zemi, kde sa prebytky vylievajú. Ja som sa zamerala hlavne na červené vína, ktoré preferujem asi najviac. Už po 6-7 vzorkách sa chute začínajú dosť zlievať, neskôr Vám chutí takmer všetko. Odborníci tvrdia, že je potrebné vypiť aspoň dvojnásobok vody, aby Vás na druhý deň nebolela hlava. Pomôcť si môžete aj gurmánskymi ochutnávkami v ďalších stánkoch napr. s foie gras (kačacou pečienkou) alebo domácimi paštétami tzv. terinami, ktoré sú často súčasťou podobných výstav.

Návštevníci tak vydržia degustovať dlhší čas, nielen niekoľko hodín. Už pred samotným vstupom som si všimla, že mnohí návštevníci chodia vyzbrojení ruksakmi, vozíkmi na kolieskach alebo kuframi. To, čo Vás na výstave osloví, s tým môžete odísť pod pazuchou. Ak je toho viac, ľahko si svoje nákupy odveziete alebo si to dáte odviezť. Myslí sa tu aj na to, že niektorí milovníci vína nakúpia celé kartóny do svojich zbierok a naplnia si svoje pivničky na dlhšie obdobie. Minimálne dovtedy, kým je ďalšia výstava vína, ktorých je tu počas roka viacero. Súťažná výstava, ktorú som spomenula hneď na začiatku Vinalies Internationales 2020 sa tento rok koná čoskoro, konkrétne od 28. februára do 3. marca a je to jedna z najprestížnejších vinárskych súťaží. Každoročne na nej odborníci vyhodnotia tých najlepších z niekoľkých tisícov vzoriek vína zo všetkých štyroch kútov sveta. Som presvedčená, že opäť aj tie naše slovenské budú medailové. Takže zopár tipov ste dostali a verím, že teraz pre Vás určite nebude Francúzsko známe len šampanským. Smelo do gurmánskych objavov.