Spýtali sme sa zopár otázok Vierky, ktorá je našou sprievodkyňou v Paríži. Ako začala naša spolupráca ? Nemusím veľmi loviť v pamäti, nakoľko určité udalosti v živote si človek veľmi dobre pamätá. S Vierkou to bolo pre nás jedným slovom šťastie v nešťastí. Dva dni pred zájazdom nám pôvodná sprievodkyňa oznámila, že sa zájazdu nemôže zúčastniť. Pri týchto situáciách zistíte ako sa Vám adrenalín zvýši na maximálnu možnú hladinu a zapojíte všetky mozgové závity, aj také, o ktorých ste nevedeli, že ich máte. Keďže sme v minulosti hľadali sprievodcu na Paríž, spomenuli sme si na Vierku, ktorú sme mali evidovanú v našej databáze ako záujemcu o sprevádzanie. Najprv sme mali obavy, aj my aj ona, ale konečný výsledok bol nad naše očakávania. Po prvej spoločnej akcii, ktorá bola pre ňu tiež výzvou, sme si povedali, že áno, to je presne osoba, ktorú potrebujeme. Pre našu CK je veľkým pokladom, nakoľko nikto nepozná mesto tak dobre ako ten, kto tam žije. Vierka miluje Paríž, rada odhaľuje tajomstvá mesta a veľakrát sa zatúla mimo turistickej trasy, svoje poznatky rada odovzdá druhým, číta, fotografuje, píše blogy a tým, že v Paríži žije, rada spoznáva každodenný život mesta. Sprevádzanie je jej záľuba a veľmi rada Vás Parížom prevedie.

Ahoj Vierka, ak by si si mala vybrať, čo uprednostníš ? Mesto, pláž alebo hory ? 
Mám rada všetky tieto veci, no záleží od toho aký účel má mať môj výber. Na oddych a relax jednoznačne pláž, keďže však nedokážem len tak ležať, musí to byť spojené s nejakou aktivitou napr. bedmintonom, plážovým volejbalom, stavaním pieskového hradu či plávaním. Rozhodne nie žiadne „vypekanie“. Hory mám rada od detstva, užila som si stanovanie, tábory, mám rada ticho v lese so zvukmi prírody. Milovala som orientačné hry v neznámom teritóriu a tzv. cesty rozprávkovým lesom s plnením úloh. A mesto volím vtedy, keď chcem zasa niečo nové objaviť pre mojich návštevníkov, tajné miesta sú super. Často sa ma ľudia pýtajú na miesta, ktoré sú zaujímavé, no menej preplnené turistami. Takýto výskum obohacuje aj mňa.

Cestovanie autobusom alebo lietadlom?
Autobus skôr na kratšie vzdialenosti, povedzme do 500 km... iný dopravný prostriedok na výber nemáš?:-) Lietadlo je skvelé, praktické, len naozaj nemám rada tie letiskové procedúry, hlavne vtedy, ak trvajú dlhšie ako samotný let. Počas letu píšem, čítam alebo sledujem film. Páčilo by sa mi cestovanie električkou, vtedy je menej cítiť brzdenie alebo loďou, tam sa mi páči vietor vo vlasoch a pozorovanie krajiny. Vodná hladina pôsobí upokojujúco. Keby sa tak dalo cestovať na lusknutie prstami, prelúskala by som si celú našu zemeguľu.

Čo Ťa priviedlo k práci sprievodcu ? 
K práci sprievodcu ma doviedli okolnosti života. Manžel dostal neodolateľnú pracovnú ponuku do Paríža a ja s deťmi sme jednoducho išli s ním, všetci spolu. Keďže som bez jazyka nemohla pokračovať v bankovom sektore, začala som sa hlavne učiť francúzštinu, začiatky boli náročné. Potom sa rodina a známi chceli prísť za nami pozrieť, tak sme všeličo pozerali a poznávali a návštevy nám pripomínali našu domovinu. Môžem povedať, že to bola aj zvedavosť. Položila som si otázku prečo sa tomu nevenovať profesionálne a odpoveďou bol môj certifikát sprievodcu a odvtedy ma to drží. Je to však hlavne veľká záľuba a vášeň, nie práca v pravom zmysle slova. 

Ktoré miesta sprevádzaš úplne najradšej ?
Ako lokálny sprievodca vo Francúzsku najradšej sprevádzam miesta, na ktorých sa aj ja sama cítim fantasticky a ktoré dobre poznám. Veľký a hlavne Malý Trianon v záhradách zámku vo Versailles sú miesta, kde som ako niekde na vidieku, je to tam naozaj nádherné. Chodím tam už piaty rok aj v súkromí a stále je čo vykutrať.

Ešte lepšie sa cítim na Alabastrovom pobreží v Normandii, chápem prečo impresionisti boli útesmi takí opantaní, k tomu šumenie mora a je „vymaľované“. Atlantik skrýva mnohé príbehy vo svojich vlnách, najmä tie, ktoré sa diali pri vylodení v 1944. Ostrov Le Mont Saint Michel s opátstvom uprostred morských vĺn je tiež úžasná rarita, považujem ho za výnimočné miesto s výnimočnou históriou, podobne ako Zámok vo Versailles, tiež je súčasťou svetového dedičstva Unesco.

Čo Ťa motivuje na sprevádzaní ?
Mojou silnou motiváciou je už spomínaná zvedavosť, tentoraz však moja. Často sa ma ľudia pýtajú, či ma ešte pamiatky rovnako zaujímajú, ak som tam bola toľko krát. Samozrejme, vždy na rovnakom mieste možno objaviť kopu nových okolností. Rada listujem v starých archívoch a „prevraciam“ ľuďom fakty podľa najnovších poznatkov. Naposledy som takto prekvapila klientov podrobnosťami zo života Márie Antoinetty, tiež napr. zverejnenými tajnosťami okolo slávnej Eiffelovej veže. Ľudia mi ani nechceli veriť, že vežu vymyslel niekto celkom iný. Baví ma klientov prekvapiť, je to ako keď deťom upečiete narodeninovú tortu a tie sú od šťastia bez seba. Nie je to skvelé ? Neskutočné nabíjanie.



Čo je pre Teba na práci sprievodkyne najnáročnejšie ?
Najnáročnejšie je zladiť všetky priania klientov, čím je ich viac, tým je to horšie, pretože koľko ľudí, toľko chutí. Paradoxne sme urobili kompromisy, keď nás bolo 50. Raz sa mi však nevedela medzi sebou dohodnúť 6-členná rodinka, boli tam tri generácie a každý mal svoj pohľad na vec. Išlo o výber reštaurácie a skončili sme v dvoch súbežne. Nakoniec sme to dali a každý bol spokojný. Vtedy zapínam svoju kreatívnu dušu a mám vždy viac vecí na výber.

Čím Ťa klienti na zájazde najviac potešia ?
Skutočným záujmom a experimentovaním v čomkoľvek. Keď zabudnú na svoje zvyky a urobia niečo nečakané a odhodlajú sa na niečo, čo by inokedy nedali. Niekedy im v tom pomáham, aby sa prekonali a potom sú šťastní a vďační. To je moja satisfakcia, že sa oplatí sprevádzať. Naposledy som takto prekvapila s obrovským balónom, plavili sme sa vo vzduchu nad Parížom a bolo to fakt výborné. Boli sme nadšení.

Prezraď Tvoje tri obľúbené jedlá/ nápoje v zahraničí ? 
Mám rada bretónske slané palacinky galettes, ktoré môžu mať rôzne náplne, tiež lososa na akýkoľvek spôsob a pizzu upečenú v riadnej peci. Doma v SR si rada pochutím na „sviečkovici“. Ak ma chce niekto pozvať na drink, medzi mojimi favoritmi sú Martini bianco, víno z oblasti St. Émilion a vychladený mangový džús. Vo všeobecnosti, nič, čo na mňa žmurká alebo sa ešte hýbe do mňa nikto nedostane. 

Čo všetko pre Teba znamená cestovanie ? 
Cestovanie je jednou z možností ako sa môžeme navzájom spoznávať. Myslím tým rôzne národy a ich kultúry. Nič nie je viac obohacujúce. Zušľachťovanie duše robí ľudí lepšími a tolerantnejšími. Navyše tým získame nadhľad a pochopíme lepšie správanie iných ľudí. Predtým sa zvyklo hovoriť: „Povedz mi čo čítaš a ja Ti poviem kto si“. Teraz by mohlo platiť: „Povedz mi kam cestuješ a ja Ti poviem kto si“. Nie je nič lepšie ako keď sa dokáže spojiť relax s poznaním. Nesmierne to každého človeka obohacuje.

Kde si bola naposledy na súkromnom výlete ?
Na súkromné výlety chodím najradšej s rodinou. Keď sa mi podarí mojich doma presvedčiť, je to vždy malá výhra, ak vystrčia nos zo svojho domáceho komfortu. Nakoniec mi povedia ako tam niekde bolo fajn. Jedna z posledných návštev bola pri Atlantiku v meste Fécamp, kde sa doteraz varí z 27 byliniek jedna svetoznáma značka likéra Bénédictine. Vraj na svete existuje viac ako 600 falšovateľov. Z výletu sme si doniesli dve fľaše ako medicínu, takže aj môj manžel bol spokojný. 

Kde máš naplánované súkromne vyraziť ? Slovensko alebo zahraničie ? 
Nakoľko aktuálne žijeme vo Francúzsku, radi sa vraciame na Slovensko. Našu krajinu totiž poznám o trochu menej ako napr. Paríž, kde sprevádzam najčastejšie. Lákajú ma Jánošíkove diery, Slovenský raj, rada by som po rokoch videla Prahu a ako rodina sme si obľúbili ostrovy. Po našej rodinnej dovolenke na Malorke by sme radi videli ďalšie ostrovy napr. Korziku, Sardíniu a ďalšie.

Máš nejaký veľký cestovateľský sen ?
Rada by som raz navštívila ostrov Bora Bora vo Francúzskej Polynézii, láka ma jeho neskutočná tyrkysovo modrá voda a pokojná atmosféra. Snáď raz nasporím a podarí sa to. Tiež sa mi páči Transsibírska magistrála, to však skôr ako dobrodružstvo a určite tam nepôjdem sama. 

A na záver, prezraď zopár otázok od klientov, prípadne príhod, ktoré Ťa rozosmiali.
Nad tým, že ľudia hľadajú v Paríži Bastillu sa už nepozastavujem, beriem to ako folklór. Nemôžeme vedieť všetko a fakt, že bola dobytím zničená a neexistuje, je len malá kvapka v mori. 
Najviac ma dostanú ambiciózne plány klientov, ktorí chcú vidieť všetky pamiatky za jeden deň. V ich predstave sú pamiatky zoradené na jednej ulici po oboch stranách a čakajú, kedy ich niekto navštívi. Paríž je metropola a rozhodne by mali očakávať všetkého viac a ďalej od seba. Tento rok padajú rekordy v návštevnosti a je tu naozaj veľa turistov. A všetci chcú vidieť všetko, preto treba všade čakať a byť trpezlivejší viac ako inokedy.
Raz som mala na autobusovom zájazde klientov, ktorí ma prekvapili otázkou kde kúpiť najlepšiu sekeru, štít a meč. Išlo o zberateľov, ktorých fascinovali mušketieri a zháňali do svojej zbierky nové prírastky. Skutočne sme z mesta Dinan v Bretónsku odchádzali vyzbrojení týmito nástrojmi a rozhodne to neboli imitácie. Sekera, ktorú zohnali ma skoro prevalila, taká bola ťažká.