Tento článok som sa rozhodla napísať pre všetkých tých, ktorí majú Taliansko radi aj vďaka tomuto čiernemu životabudiču.

Keď sa v Toskánsku stretávam s mojimi klientmi zo Slovenska, čím ďalej tým viac si všímam, že si dajú veľmi záležať na tom, kam idú na kávu, akú kávu pijú a častokrát ich prvá otázka je práve táto: „Kde sa tu dá ísť na takú, naozaj dobrú kávu?“.

Priznám sa, že po toľkých rokoch strávených v Taliansku ma táto otázka predsa len trochu zarazila. No zároveň mi objasnila, koľko sa toho na Slovensku, za ten čas som preč, zmenilo a prečo sa pri objednávaní obyčajnej kávy u nás na Slovensku, vždy cítim akási nesvoja. Nie som zvyknutá, že mi čašník v pekne naškrobenej trendovej zástere vyká, úctivo ma pozdraví a povie, aby som sa posadila a on ma obslúži. (Keď ho vidím prichádzať, automaticky ma mykne a už - už by som mu išla oproti). Nie som zvyknutá ani na to, že mi donesie „keksíček“, „čokoládku“ alebo „vodičku“ bez toho, aby som si o ňu požiadala alebo sa nedajbože príde uistiť a spýtať, či som so všetkým spokojná.

Možno sa vám to zdá zvláštne. Koniec koncov toto je to, čo každý pokladá za dobrú, priam ukážkovú obsluhu mysliac si, že v takom Taliansku je to úplná samozrejmosť a možno dokonca ešte lepšie.

Pripravte sa: NIE JE TO TAK :-) . V Taliansku niečo také v žiadnom prípade neberte ako samozrejmosť. Dokonca je lepšie, ak to ani neočakávate.

Talianske bary a mám na mysli klasické talianske bary, ktoré nájdete na každom rohu podľa toho, že sa z nich ozýva vrava, smiech, prekrikovanie a štrnganie šálok. Nie tie, ktoré sú na hlavných -„turistických“ námestiach fungujú na úúúplne inom systéme.

Pod pojmom „taliansky bar“ si nepredstavujte našu klasickú kaviareň a už vôbec nie niečo, ako naše nočné bary. Vo väčších mestách nájdete na každej ulici minimálne jeden. Sú otvorené každý deň od veľmi skorého rána a zatvárajú večer okolo ôsmej, pol deviatej. Pokiaľ pripravujú aj predvečerné aperitívy, zatvárajú o čosi neskôr.

Bar je v Taliansku miestom každodenných stretnutí a každodenných rituálov. Častokrát v ňom pracujú všetci členovia rodiny. Je to miesto, kde čašník bez opýtania vie, akú kávu pijete. Miesto, kde si dohodnete pracovné stretnutie, kde sa dôchodcovia stretávajú pravidelne v rovnakom čase bez toho, aby sa vopred dohodli.

                          
                                                            foto: florence in heArt

Je to miesto, kde rozoberajú počasie, úrodu, futbal, politiku a v lete po sieste si pred hlavné dvere poukladajú stoličky, vysedávajú, obzerajú a komentujú všetkých okoloidúcich. Je to miesto, kam chodí po škole miestna mládež, kde zaručene zoženiete elektrikára, vodoinštalatéra alebo stavbára. Je to miesto, kam si idete prečítať dennú tlač, kam pozvete na kávu dievča, ktoré sa vám páči a ostatní po vás veselo pokukujú. Je to miesto, kde sa od miestnych tetušiek dozviete nielen tie najčerstvejšie klebety, konšpirácie, ale aj ten najlepší recept na domáce ragú alebo plnené ravioli. Jednoducho, je to miesto, ktoré asi najlepšie vystihuje taliansku kultúru, zvyky a mentalitu.

                                       Najlepší rodinný bar v maličkom mestečku Antella

Keď vidíte nad dverami nápis „Bar - Pasticceria“ ďakujte Pánu Bohu. Znamená to, že k baru patrí aj laboratórium a ráno vás bude okrem rozvoniavajúcej kávy vítať omamná vôňa čerstvých croissantov a koláčikov, pripravených na milión spôsobov.

(*Malá rada. V Toskánsku sa nepoužíva názov croissant. Príliš sofistikované a príliš francúzske. Tu používajú slovo „cornetto“ alebo vo všobecnosti „pasta“. A nie, nemyslia tým v tomto prípade cestoviny) 

Kým u nás na Slovensku každý raňajkuje pekne v teple domova, väčšina Talianov vylezie z domu ešte so zalepenými očami a ide presne za nosom. Tam, odkiaľ vychádza tá zmiešaná vanilková vôňa teplého pečiva a horkej kávy. 

Za taliansku kávu sa považuje klasické espresso. Už význam tohto slova nám napovedá, že je to niečo, čo vám servírujú expresne. Hneď. Na počkanie. Taliani ho pijú pri bare, postojačky a stihnú akurát tak v rýchlosti prelistovať noviny, položiť 1 euro na pult a hotovo. Chuť kávy by mala byť plná, silná a horká. Pre talianov je „ísť na kávu“ ich každodenný rituál, ktorý môžu opakovať aj 6- krát za deň.

1. ráno, hneď s raňajkami
2. v práci s kolegami, ako druhé raňajky
3. hneď ako dojedia obed
4. ako olovrant
5. káva s nejakým kamošom
6. hneď ako dovečerajú 

Neexistuje, aby v práci pracovali 4 hodiny v kuse bez toho, aby si aspoň dvakrát neodbehli do najbližšieho baru. Tiež existujú nepísané pravidlá, ako napríklad také, že cappuccino by sa po 10:00 nemalo piť. Áno, je to tak trochu pravda. Budú sa na vás pozerať ako na turistu, no na vlastné oči som videla, že to robia aj niektorí Taliani. Čo ale určite neodporúčam, vypýtať si cappuccino hneď po obede, po večeri alebo dokonca spolu s obedom ! Toto je podľa nich typická „americanata“.

Čo si ale taký cudzinec počne, keď príde do baru v nejakom zašitom mestečku a chce si objednať ? Pokúsim sa vám aspoň v stručnosti napísať ako na to.

Podotýkam, že opisujem zaužívané maniere a názvy v centrálnej časti Talianska - Toskánska, pretože tie sa v jednotlivých regiónoch môžu meniť.

V prvom rade, pripravte sa na to, že taliani bežne nepoužívajú slovo „espresso“, „piccolo“ a už tobôž nie „pikolko“. Pokiaľ si prajete šálku klasického talianskeho espressa, stačí povedať „un caffè“ (pokiaľ pridáte aj čarovné slovíčko “per favore“ určite tým nič nepokazíte)

                                                                       foto: florence in heArt

Ako by malo také klasické talianske espresso - un caffè - vyzerať ? Podáva sa v maličkej keramickej šálke a množstvo kávy v nej by malo byť tak cca na 3 hlty. Jeden, dva, tri...via. Samozrejme, bez cukru !

Keďže klasické caffé môže mať aj niekoľko variánt, čašník sa vás môže pre istotu spýtať - „normale“ ? to znamená, či chcete klasické -normálne espresso.

Aké varianty teda existujú? Tu vám niekoľko z nich, tých najbežnejších, predstavím.

Caffè in tazza grande - tazza grande znamená doslovne veľká šálka, a teda hovoríme o klasickom espresse podávanom vo veľkej šálke.

Caffè alto - podáva sa v klasickej maličkej šálke, ale množstvo kávy je väčšie ako pri klasickom espresse. Jednoducho povedané, šálka je plnšia.

Caffè basso - (basso znamená nízky) podáva sa v rovnakej maličkej šálke ako espresso, ale množstvo kávy je menšie ako pri klasickom espresse.

Caffè macchiato - (čítajte makkjato) slovo pochádza od slova macchia - čiže škvrna. Podáva sa ako espresso, v malej šálke s kvapkou teplého mlieka vyšľahaného do krémovej peny.

Caffè macchiato in tazza grande - je to to isté ako caffè macchiato, no podáva sa vo veľkej šálke, a teda tam môžu pridať o čosi viac mlieka. No pozor, nikdy nie plná šálka.

Caffè americano - keď si objednáte tento druh kávy, pripravte sa na to, že na vás okamžite spočinú zdesené pohľady všetkých okolostojacich. Hovorím to z vlastnej skúsenosti, pretože je to druh kávy, ktorý si sem-tam, naozaj sem-tam, vyberiem pri raňajkách aj ja. Áno, a pridám si tam ešte aj poriadnu dávku cukru !!

Ide o klasické espresso podávané vo veľkej šálke s pridaním horúcej vody, niekedy aj mlieka. Bohužiaľ, v niektorých turistickejších baroch v centre mesta sa môže stať, že vám namiesto dobrého espressa a pridanej horúcej vody dajú prekvapkávanú - americkú kávu. A to naozaj nie je veru nič moc.

Caffè corretto - (correto pochádza od slova correggere - opraviť) táto šálka kávy vám určite pridá na náladičke. Je to klasické espresso v malej šálke podávané s troškou tuhého alkoholu. Veru, neverili by ste, ale po takom ťažkom obede pomôže vraj dobre vytráviť. Taliani si väčšinou pridávajú kvapku tradičnej grappy, fernetu alebo sambuca.

Je zaujímavé, že v Toskánsku vám pohár čistej vody ku káve dajú len veeeľmi, veľmi zriedka. Ak sa tak stane, je veľmi pravdepodobné, že barista pochádza z juhu Talianska.

Ďalšia varianta všetkých týchto druhov kávy môže byť - „in vetro“ - podávané „v skle“, čiže v sklenenom poháriku alebo v sklenenej šálke.

Neodmysliteľnou súčasťou tradičných talianskych raňajok je čo iné ako „cappuccino“ - dobré cappuccino je podávané vo väčšej šálke. Množstvo kávy je ako množstvo tradičného espressa a zvyšok šálky je doplnený teplým našľahaným mliekom. Mlieko by rozhodne nemalo byť príliš studené a už vôbec nie prevarené. Malo by byť našľahané do peknej krémovej konzistencie. Určite by na vrchu nemala byť nevábna pena pripomínajúca penu do kúpeľa.

Ďalšie dve varianty kombinácie kávy a mlieka sú caffé latte a latte macchiato. Obidva sú podávané v sklenenom pohári.

Caffè latte má množstvo kávy ako klasické espresso a zvyšok pohára sa vyplní teplým mliekom, ale bez krémovej peny.

No a latte macchiato je plný pohár teplého mlieka s troškou pridanej kávy.
No a čo si počnú tí, ktorí kávu nepijú alebo ju dokonca nemôžu piť, ale nechcú „trhať partiu“ a odmietnuť pozvanie na kávu?

V Taliansku nebudete mať žiadny problém. Existuje tu takzvané caffè decaffeinato - čiže bezkofeinová káva, caffè ginseng - ženšenový nápoj alebo caffè d´orzo - jačmenná káva.

Už len toto obrovké množstvo spôsobov prípravy kávy nám potvrdzuje, že láska Talianov ku káve je nekonečná, bezhraničná a vychádza z niečoho oveľa silnejšieho ako je len „obyčajný“ gurmánsky zážitok. Vychádza zo zakorenenej rodinnej tradície.
                                    
                                                                     foto: pinterest
Všetko to začalo s Alfonsom Bialettim a jeho moka express. Pomocou tejto mašinky bola odrazu príprava kávy tak jednoduchá a prirodzená, že sa z nej stala neoddeliteľná súčasť každej talianskej rodiny.

                                   
                                                              foto: pinterest

Jedinečnosť tohto kávovaru spočíva v jednoduchosti a láska k nemu sa naozaj dedí z generácie na generáciu. Káva bola a stále je pre talianov momentom spoločných rodinných stretnutí. Symbolom spoločného rodinného rituálu. Ako keď nás naše mamky a babky čakajú s hrncom teplej polievky, talianska mamka a babka vás čaká s kávovarom postaveným na sporáku. Áno a je to práve ten kávovar - po taliansky „caffettiera“, ktorá svojou vôňou zútulní každý dom a premení ho na oázu pohody a dobrej nálady.

Je to malý domáci poklad a častokrát ju matky dávajú svojim dcéram, tie zase svojim a tie svojim. Také jednoduché a pritom také vzácne.

Žijeme v období, kedy sme zavalení informáciami, blogmi a knihami ktoré ospevujú taliansku gastronómiu a možno si predstavujeme, že keď prídeme do mekky „pravého espressa“, nájdeme tú kávových someliérov preoblečených za čašníkov.

No našťastie, tu tomu tak nie je. Káva a jej kvalita je niečo, čo taliani berú ako úplnú samozrejmosť.

Je to vôňa, ktorá sa im spája so spomienkami z detstva. Tých päť minút počas dňa, ktoré majú iba pre seba. Je to práve ten rituál, bez ktorého žiadny Talian nezačne a neskončí svoj deň.

Toto je to, čo vytvorilo z obyčajnej kávy niečo nezameniteľné, silné, tradičné. Niečo, čo je zakorenené v DNA každého jedného Taliana. Niečo, čo im aj tisíce kilometrov od domova a hoci len na krátky moment pripomenie kto sú a kde sú ich korene.

Saluti z Florencie, Vaša Kristína